Huncútstvo v dračom paláci

Mýtickí hrdinovia sú často spájaní s ich silnými zbraňami. Zeus má svoj blesk, kráľ Artuš Excalibur, Thor zase kladivo, no a Opičí kráľ má svoju ohromnú tyč, známu pod menom Zlatá palica. Prinášame vám pôvodný príbeh o tom, ako k tejto super zbrani Opičí kráľ prišiel, alebo skôr ako s ňou odišiel.

Ako sa píše v Ceste na západ, pred dávnymi časmi, na vrcholku hory Kvetov a Plodov stála jedna magická skala, ktorá do seba nasiakla esenciu neba a zeme. Jedného dňa však skala praskla a z nej vyskočil opičiak. Bol múdry, odvážny a smelý. Ostatné opice boli také ohromené jeho nadprirodzenými schopnosťami, že ho korunovali na „Opičieho kráľa“ a celé dni potom trávili radostným hodovaním.

Na Opičiaka však doľahla existenčná kríza. Čo je zmyslom všetkého toho dočasného šťastia, ak to čo ho čaká na konci je staroba, ochorenie a smrť? Rozhodol sa teda, že nájde opravdivé učenie a dosiahne nesmrteľnosť.

Jeden taoistický majster si ho vzal za svojho učeníka a trénoval ho hlboko v horách. Tam sa naučil umenie lietať a premieňať sa na čokoľvek podľa ľubovôle. Keď sa jeho výcvik skončil, rozlúčil sa so svojim majstrom a vrátil sa domov.

Keď sa vrátil na horu Kvetov a Plodov, začali ho sužovať nové starosti. Jeho schopnosti sa zlepšili, ale nemal žiadnu zbraň, ktorá by sa k nemu hodila. Jeho opičí priatelia sa mu snažili pomôcť a nejakú mu nájsť – jeden navrhoval skalu, druhý veľký banán. Ako tam tak o tom všetci diskutovali, zrazu z davu vystúpil jeden starší opičiak. Žil už stovky rokov a vedel všetko, čo sa dalo vedieť. Porozprával im o rozprávkovom Dračom paláci na dne Východného mora.

„Tam,“ povedal, „má Dračí kráľ uschovaných veľa pokladov.“ Opičí kráľ bol nadšený tým, čo počul a hneď sa vydal na cestu.

V ďalekých hlbinách mora, sa zatiaľ Dračí kráľ a jeho podmorskí dvorania spolu zabávali na bankete v Dračom paláci. Práve keď boli uprostred tanečného vystúpenia vodných víl, korytnačí generál a pravá ruka Dračieho kráľa Wu-gui zúrivo vpádloval do siene: „Vaša výsosť, nejaký votrele-.“

Následne na to vtrhol do dverí Opičí kráľ. Pozdravil Dračieho kráľa a povedal: „Zdravím Dračí kráľ, ako to ide? Mohol by si mi trochu pomôcť? Vieš, potreboval by som nejakú zbraň, niečo s veľkou silou. Počul som, že práve ty by si mohol takúto vecičku mať. Čo ty na to?“

Dračí kráľ počul zvesti o tomto zázračnom Opičiakovi. Povrávalo sa, že má v rukáve veľa trikov. Keďže nestál o žiadne problémy, Dračí kráľ prikázal svojim podriadeným, aby priniesli Opičiakovi niekoľko zbraní na vyskúšanie.

Koralové dvere sa otvorili a do siene vošiel lord Úhor s blyštiacou sa kopijou, vážiacou vyše dvoch ton. Opičiak bol nadšený. Vzal si ju svojimi chlpatými rukami a zakrútil s ňou ako s obuškom. Bola však príliš ľahká a krehká. Ohrnul nosom a vrátil kopiju spať lordovi Úhorovi.

Ako ďalší vstúpil lord Homár a s pomocou grófa Kraba priniesol meč, vážiaci tri a pol tony. Opičiak ho s ľahkosťou zdvihol, niekoľkokrát sa s ním zahnal a poznamenal, že je stále príliš ľahký.

Dračí kráľ sa začal potiť aj pod vodou. Tentokrát prikázal, aby priniesli tú najťažšiu zbraň.

Dvere sa rozleteli a dovnútra vstúpili tri kôrovce. Niesli obrovskú halapartňu. Vážila viac ako ktorákoľvek iná zbraň a ako s ňou kráčali, morské dno sa pod nimi otriasalo. Opičiak sa s nimi trochu zahral a predstieral, že je príliš ťažká, len aby ju potom vyhodil do vzduchu balansoval s ňou na jednom prste, len tak pre zábavu. Opičiak potriasol hlavou a odhodil ju preč.

„Sú to všetko iba špáradlá. To nemáš nič ťažšie?“, spýtal sa.

Dračí kráľ bol zúfalý. Zrazu priplávala jeho manželka a navrhla mu obrí železný pilier, ktorý bol uložený v ich pokladnici. Povedala, že pilier pred niekoľkými dňami svietil nebeskou žiarou, a možno že je Opičí kráľ predurčený ho vlastniť. Dračí kráľ súhlasil a vzal opičiaka so sebou, aby sa pozrel na poklad.

Obrí pilier sa nachádzal na tom najvzdialenejšom nádvorí paláca. Na jeho boku boli vyryté slová: „Tyč so zlatou obručou“. Bola široká ako sud a vysoká 6 metrov. Tento pilier bol taktiež, zväčša symbolicky, zodpovedný za udržanie stability mora.

Keď ho opičí kráľ uzrel, jeho oči sa rozžiarili. Pokúsil sa ho zdvihnúť, ale zistil, že je príliš ťažkopádny na to, aby s ním narábal. „Hmm... je príliš veľký, kiežby tak mohol byť menší...“

Ešte pred tým, ako dokončil myšlienku, tyč sa zrazu zmenšila do veľkosti pastierskej palice a vkĺzla mu do ruky. Opičí kráľ bol vo vytržení. Začal s ňou otáčať a krútiť, čím v paláci spôsobil veľké prúdy. Dračí kráľ a jeho poddaní nimi boli takmer odnesení preč!

Šťastný z toho, že našiel svoju dokonalú zbraň, Opičiak zázračne zmenšil tyč ešte raz – tentokrát na veľkosť ihly. Zastrčil si ju za ucho, kde ju mohol mať uschovanú na neskôr a použiť ju v nasledujúcej bitke. Rýchlo poďakoval Dračiemu kráľovi a vybral sa späť domov.

Hoci s úľavou že sa náročného hosťa zbavil, Dračí kráľ sa obrátil na generála Wu-guia a vynadal mu v prvom rade za to, že nepozvaného opičiaka vpustil do paláca.

Ako pokračujú Opičiakove dobrodružstvá, celá rada tvorov pocíti hnev Zlatej palice – od jeho budúcich spojencov Prasiatka a Piesočného mnícha, až po prisluhovačov zla, netvorov a démona - kostry. Nakoniec, ako inak by ste mohli ochrániť zbožného, ale bezmocného budhistického mnícha počas nebezpečnej cesty?

Mini dráma predstavenia Shen Yun 2016 Opičí kráľ a Dračí palác – s choreografiou od Gu Yuana a Yu Yueho, s hudbou od Jing Xian – je založená na tomto príbehu.